Treťoligová kométa má magnet na postupy
Len dve z takmer tritisíc dedín sú lepšie než Lehota pod Vtáčnikom.
Nielen na Slovensku sa niektoré ambiciózne kluby roky zaseknú v jednej súťaží a nedarí sa im preskočiť pomyselnú bariéru. Pýtajú sa sami seba, čo robia zle a hľadajú recept na postup. Pri hone za ním by mohli nahliadnuť do futbalovej kuchyne OFK Baník Lehotapod Vtáčnikom. O rozprávkovom príbehu nováčika tretej ligy sme sa rozprávali s jedným z jeho tvorcov, manažérom Martinom Dvončom.
Vedeli ste, že Trnava v tomto ročníku vonku prehrávala len na troch slovenských ihriskách? Bolo to v Trenčíne, Podbrezovej a v Prievidzi, kde Spartak zahnala do kúta Lehota pod Vtáčnikom. Outsider prvoligistu nevyradil, no po prehre 1:2 nemusel vešať hlavu.
„V prvom rade ďakujem ľuďom, ktorí si aj napriek času výkopu súboja našli cestu na štadión. A tí, ktorí kritizovali rozhodnutie hrať v Prievidzi, teraz musia uznať, že to bolo správne. Na náš štadión by sa nikdy taká návšteva nezmestila, pričom klub by bol stratový aj z pohľadu zisku. A zápas? Boli sme dôstojným súperom. Veľmi nám pomohol rýchly gól Filipa Škrteľa a udržanie nerozhodného stavu do polčasu. Konečný výsledok treba vnímať ako objektívny fakt. Náš prípadný skalp Trnavy by nepomohol nikomu, tobôž nie slovenskému futbalu,“ zhodnotil Martin Dvonč.
V krajine máme takmer tritisíc dedín a len dve z nich hrajú podľa jesenných tabuliek lepší futbal ako Lehota pod Vtáčnikom. Takéto štatistiky hrejú pri srdci aj manažéra klubu: „Popravde, toto som netušil. Je to naozaj veľká poklona. Znie to priam neuveriteľne. Keď budú tieto riadky čítať najväčší kritici, tak si to snáď konečne uvedomia (úsmev). Treba ale zdôrazniť, že dostať sa nejakú úroveň je naozaj náročné, no ďaleko náročnejšie je na nej zotrvať. Nie je jednoduché držať krok s ostatnými a každé jedno zaváhanie či nesprávne rozhodnutie môže s klubom zamávať.“
„Malý“ sa medzi „veľkých“ predral aj vďaka nástupu trénera Igora Slezáka a jeho filozofii. „Jeho príchod bol kľúčový. A tiež aj vstup ambicióznych ľudí, ktorí klub začali finančne podporovať. Naskytli sa nám úplne nové možnosti. Prišli kvalitní hráči a vytvoril sa silný tímový duch. Ako rozhodujúca sa ukázala aj šírka kádra,“ vysvetlil Martin Dvonč.
Kde konkurenti v posledných ročníkoch zaváhali, tam Lehota pod Vtáčnikom dominovala. „Bolo to o hernom rukopise, ktorý sa tímu podarilo vsugerovať. Ani tímy, ktoré boli z pohľadu individuálnej kvality na rovnakej úrovni, s nami v dlhodobej súťaži nedokázali držať krok.“
Kto aj pred touto sezónou Lehotu pod Vtáčnikom odpísal, opäť sa mýlil. Nováčik atakuje špicu tiež v republikovej súťaži. Spokojnosť vládne s výsledkami i herným prejavom. Šepká sa o ďalšom postupovom zázraku? „Cieľom nášho klubu je skôr stabilizovať a adaptovať sa v tretej lige. Ako nováčik nelietame v oblakoch, stred tabuľky je dobrý odrazový mostík do budúcnosti. Treba si uvedomiť, že druhá liga je obrovský skok. Je ju náročné zabezpečiť aj z pohľadu infraštruktúry a rozpočtu,“ odvetil skúsený funkcionár.
Tretia liga na dedine? Bez silných sponzorov priam sci-fi. Vníma to tak i Martin Dvonč: „Šport na takejto úrovni sa nedá robiť bez podpory obce, ktorá sa nám snaží maximálne pomáhať, hlavne čo sa týka mládeže. Máme sedem mládežníckych družstiev, približne stopäťdesiat detí, ktorým sa venuje dvanásť trénerov s cieľom vychovať čo najviac odchovancov. Okrem obce rozpočet klubu dopĺňajú sponzori.“
Žezlo nad hornonitrianskym futbalom bolo aspoň nateraz uchmatnuté 43-tisícovému mestu. Medzi dvoma Baníkmi však podľa Martina Dvonča nevraživosť nie je: „Prievidza má obrovskú históriu, píše svoj vlastný príbeh a Lehota pod Vtáčnikom takisto. Keď boli oba celky v jednej súťaži, prirodzená rivalita tam bola, no nateraz, čo sa mužských kategórií týka, sú vzťahy konsolidované.“ Zvedavci sa určite pýtajú aj na možnú budúcu fúziu. „Takéto niečo je výlučne v kompetencii ľudí, ktorí rozhodujú o budúcnosti klubu. V minulosti možnosť bola, no k dohode neprišlo. Vzťahy medzi tými, ktorí riadia kluby, ale ostali korektné – a to je základ. Do budúcnosti nemusí byť nič nereálne.“
Martin Dvonč je pri futbale len šesť rokov a v štyroch z nich sa mu podarilo dotiahnuť klub do vyššej súťaže. Mohli by sme žartovať, že sa stáva akoby závislý na postupoch.
„Dalo by sa povedať, že mám pomerne vysokú úspešnosť. Treba ale zdôrazniť, že to nikdy nebolo len o mne, ale aj o mnohých ľuďoch, ktorí mi boli nápomocní. Bez nich by to naozaj nešlo. Futbal na amatérskej úrovni je veľmi náročný. Má svoje špecifiká a nie je jednoduché sa presadiť, tobôž dosiahnuť nejaký výsledok, s ktorým sa bude spájať vaše meno,“ dodal rodák z obce Hradište, ktorý píše históriu s Lehotou pod Vtáčnikom.